- Peru – Lima
- Peru – San Mateo de Otao
- Peru – Obrazce v Nazce
- Peru – Cusco
- Peru – Machu Picchu
- Peru – Východ slnka nad Machu Picchu – Timelapse video
- Peru – Jazero Titicaca a Puno
- Peru – Plávajúce ostrovy Los Uros – Jazero Titikaka VIDEO
- Peru – Sillustani, Arequipa
- Peru – Obrazce a čiary v púšti Nazca
- Peru – Jedinečné miesto Huacachina oáza v peruánskej púšti
11.deň Sillustani
Skoro ráno opúšťame hostel a máme namierené do Colca kaňonu a mesta Arequipa. Lúčime sa s jazerom Titicaca, okolo ktorého prechádzame a začíname stúpať do výšok. Cesta sa kľukatí a naša nadmorská výška sa ustáluje pri 4 000 m. Dnes dosiahneme zase niečo naj a tentokrát to bude najvyššie položená cesta v Peru 4 910 m
Pre istotu som si zobrala z hostela listy koky🌿ktoré tam boli všade k dispozícii. Predaj a spotreba listov koky je v Peru legálna. Koncentrácia kokainu v listoch je veľmi nízka, a tak pri konzumácii čaju alebo žuvaní koky, vraj nedochádza k závislosti. Konzumáciou produktov z koky sa zvyšuje vstrebávanie kyslíka v krvi a preto sa používa v boji proti výškovej chorobe. U nás je vedená ako droga, tak dúfam si nezabudnem vyčistiť vrecká, lebo dovoz je vraj nelegálny ☻ a to som chcela kúpiť cukríky ako suvenír.
Zastavujeme v dedinke Sillustani, ktorá je známa svojim pohrebiskom. Kráčame na kopec, na ktorom stoja samé kamenné valcovoté veže a rozhádzané kamene.
Sú to hrobky. Do nich ukladali predkovia dnešných Peruáncov zhora pozostatky a cez spodnú dieru tam dávali potraviny. Verili v posmrtný život. Stojíme na návrší nad jazerom, fotíme sa a pri predstavách, že tu boli kedysi samé pozostatky nám ide mráz po chrbtoch.
Pasú sa tu krásne lamy a jedna stará žena tu zarába fotením sa s mláďaťom. Ani my ju neobchádzame bez fotky.
Štveráme sa opäť do kopcov, ktoré sú teraz poprášené akoby práškovým cukrom, cítime, že je tu menej kyslíka na dýchanie a máme pocit ťažkých rúk a nôh.
Cesta náhornou plošinou končí v priesmyku 4910 m.
Je to najvyššie položené miesto v Peru, kam vedie asfaltka a výhľady sú odtiaľto priam úchvatné. Pri chôdzi sa rýchlo zadýchavame, ale dá sa povedať, že choroby z výšok sú už za nami. Výnimočnosť náhorných plošín umocňujú aktívne vulkány, ktoré svojou minulou aj súčasnou aktivitou výrazne dopĺňajú vzhľad okolia. Aj v týchto nadmorských výškach stretávame zvieratá. Najčastejšie sú to lamy.
Celkovo tu žijú 4 druhy týchto zvierat. Najvzácnejšie z nich sú voľne žijúce vikune, nádherné tvory s mandľovými očami. Potom už nasleduje zostup do údolia rieky Colca s relatívne príjemnou nadmorskou výškou 3700 m. V obklopení nádhernej prírody sa nachádza Colca kaňón, jeden z najhlbších na svete. Bohužiaľ, až tam sme sa nedostali z časových dôvodov.
Schádzame do údolia 2 400 m, kde sa nachádza druhé najväčšie mesto Arequipa. Je postavené z bieleho sopečného kameňa a pôsobí veľmi čisto. Vzniklo sopečnou činnosťou a viaceré aktívne vulkány tu existujú dodnes 🌋Najbližšie k mestu má Misti, ktorý zažil v priebehu 20.storočia päť slabších erupcií a dosahuje výšku takmer 6 000 m. V historickom centre okolo námestia Plaza de Armas vidíme nádhernú katedrálu, fontánu obklopenú kvetinami, palmami a inými stromami a tiež múry plné oblúkov a okien. Námestie dopĺňa viacero reštaurácií s terasami na prvom poschodí, ktoré poskytujú nádherný výhľad.
Hľadáme ubytovanie cez booking, tentokrát trošku vyššiu kategóriu, lebo už potrebujeme aspoň horúcu sprchu. Najlepšie sa mi pozdáva butik hotel Sillary za 63 $.
Majú tam jednu izbu s veľkou okrúhlou vaňou 🛁 uprostred, tak si myslím 🤗 tam by sa kúpalo. Ale je to podstatne drahšie, ako izby, ktoré sme si zarezervovali. Však aj sprcha postačí. Recepčný a zároveň aj majiteľ je veľmi príjemný, zhovorčivý človek a hostel má vyzdobený krásnymi doplnkami.
Nad barovým pultom, nemôžeme tomu uveriť 😮 ale stojí fľaša Karpatské brandy zo Slovenska. Vraj darček od Dánskeho žurnalistu, ktorý bol na Slovensku. Tak mu Boti tiež dáva darček, fľaštičku Tatratea 52 %, ktorá s nami precestovala Mongolsko a teraz Peru. Veľmi sa tomu vytešuje a Boti mu musí rozprávať príbeh cestovania tejto fľaštičky. Dokonca si to nahráva ešte aj na kameru. Aké prekvapenie nás čaká, keď otvárame izby a v jednej je vaňa v prostriedku. Teraz sa zase vytešujeme my. Takýto komfort sme v Peru ešte nemali. Najskôr vaňu okupuje Norbi, zatiaľ čo my sa ideme najesť. A keď sa vraciame s fľašou vína, tak si vaňu užívame my. A zazvoní zvonec a rozprávky je koniec 😊
