- Peru – Lima
- Peru – San Mateo de Otao
- Peru – Obrazce v Nazce
- Peru – Cusco
- Peru – Machu Picchu
- Peru – Východ slnka nad Machu Picchu – Timelapse video
- Peru – Jazero Titicaca a Puno
- Peru – Plávajúce ostrovy Los Uros – Jazero Titikaka VIDEO
- Peru – Sillustani, Arequipa
- Peru – Obrazce a čiary v púšti Nazca
- Peru – Jedinečné miesto Huacachina oáza v peruánskej púšti
Obrazce a čiary v púšti Nazca
Predchádzajúci príspevok – NAZCA
Oddýchnutí, po raňajkách vyrážame opätovne do Nazcy. Je to asi 670 km, takže celý deň s Yariskou. Pokúsime sa o prelet lietadlom nad obrazcami Nazcy. Cesta sa tiahne pozdĺž pobrežia, ale aj kopcami. Raz sme dole, raz hore, presne ako v živote 😊
Nič zaujímavé sa počas cesty nedeje, tak idem písať o Nazce, možno niektorí z Vás o tomto vôbec neviete. Ešte donedávna bolo mesto Nazca, nenápadné púštne mesto. Všetko sa zmenilo v roku 1939, keď americký vedec Paul Kosok letel nad púšťou pri Nazce a všimol si čiary a obrazce nakreslené na zemi.
Vtedy ešte nikto netušil, že bolo objavené jedno z najznámejších a najzáhadnejších miest našej planéty.
Najväčšie kresby sú dlhé niekoľko 100 m. Je množstvo teórií, ktoré hovoria o tom ako tieto obrazce vznikli. Teória nemeckej matematičky Marie Reichovej hovorí, že obrazce sú súčasťou astronomického kalendára a boli navrhnuté pomocou zložitých matematických výpočtov a vymeriavané pomocou lán. A mali vraj slúžiť pre poľnohospodárstvo. Teórie o UFO sa zakladajú na faktoch, že robiť tieto obrazce, bez toho aby ich niekto videl zhora, je nemožné. Tak to museli urobiť mimozemšťania .
Rozšírená je aj teória, že množstvá obrazcov a línií slúžili ako letisko mimozemskej civilizácii. Žiadna z týchto teórii nie je potvrdená, takže to vyzerá tak, že záhada z Nazcy ostane ešte dlho nevyriešená.
Odhaduje sa, že najstaršie kresby sú 2 000 rokov staré a to, že sú v takomto dobrom stave je zásluhou tunajšej klímy. Oblasť patrí medzi najsuchšie na svete a dá sa povedať že tu nikdy neprší. Zo zeme sú čiary takmer neviditeľné a tak jediný spôsob ako obrazce pozorovať je zo vzduchu. Je možné si zakúpiť let 🛩 ktorý trvá 30 min. a lietadlom preletíte zhruba nad 15 známymi obrazcami ako kolibrík, kondor, opica, astronaut, pes a iné.
Preto sa aj my sem vraciame, aby sme videli obrazce zhora a skúsili si urobiť vlastnú hypotézu. Vraciame sa do hostela, v ktorom sme spali pred týždňom a máme zase tú istú izbu na streche. Čo je zaujímavé v Nazce nikdy neprší, ale práve teraz áno. A recepčná nám hovorí, že celý týždeň je letisko zatvorené, kvôli nepriaznivému počasiu. Veríme, že ráno sa zobudíme a bude krásne počasie.
Kto verí v zázraky, tomu sa dejú…
Ánooooo, vyšlo to !!! Pri pohľade z okna je krásny slnečný deň. Ideme letieť🛩 nad obrazcami Nazca. Budíme deti a ponáhľame sa na letisko. Hneď ako dorazíme prenasleduje nás agent, ktorý nám ponúka let. Snažíme sa mu vysvetliť, že si chceme popozerať ceny a potom sa rozhodneme. Prechádzame sa medzi pultami rôznych leteckých spoločností, ale ceny sú približne rovnaké.
Nakoniec si predsa vyberáme toho agenta, lebo sa dá platiť kartou a neúčtuje poplatky 6%, čo je tu bežné, pri platbe kartou .
Cena je 60$ na osobu. No nedajte to, keď ste tu. Aj keby sme nemali ďaľšie dni, čo jesť, tak by sme išli. Síce Norbi by asi protestoval, lebo je stále hladný, ale čo už, musel by vydržať. Tento typ dovoleniek nie je o komforte, ale o zážitkoch.
Ktovie, či po tejto dovolenke, budú chcieť ísť naše deti ešte niekedy s nami ?
Sedíme na letisku a čakáme na prípravu malého jednomotorového lietadla. Do formulárov na letisku vypisujeme okrem veku aj svoju váhu. Ten vek nechápem a vážením aspoň zisťujeme, že sme tu nepribrali 😄Prechádzame kontrolou a ja začínam pípať. Zabudla som, že mám v ruksaku vreckový nožík, ale aj tak mi ho nenašli. Sadáme spolu s jednou Američankou do malého lietadla, kam nás usádza copilot, mladý chalan, ktorý sa tu narodil, ale rodičia pochádzajú z Nemecka. Hovorí perfektne anglicky, konečne budeme niečomu aj rozumieť. Prichádza pilot, typický Peruánec, ktorý sa nám zdraví chabou angličtinou.
Sme pripravení, dávame si slúchatká 🎧 na uši, pilot štartuje a copilot nás oboznamuje s letom. Zdvíhame sa k oblakom a lietadielko naberá rýchlo výšku asi 200 m. Je to úžasný pocit vidieť z výšky miesta, ktoré sme prešli Yariskou. Krajina začína pod nami pustnúť a my pozorujeme prvé čiary.
Nad prvý obrazec nalietavame zprava, pilot stáča lietadlo a krúžime nad prvým obrazcom, ktorým je veľryba. Tento obrazec nie až taký viditeľný, ja osobne som ho prehliadla.
Po pár minútach nalietavame k obrazcu astronauta, ktorý je krásne viditeľný. Krúžime nad ním zprava, potom zľava, lietadlo sa nakláňa a naše žalúdky sa prevracajú. Všetci ale znášame nakláňanie a zmeny smeru v pohode. Je to zvláštny pocit letieť v takom malom lietadle a cítiť každý pohyb. Ale je to neopakovateľný pocit, vidieť astronauta, ktorý sa na nás pozerá, ten pocit, že sme tu a vidíme to na vlastné oči. Tá predstava, kto to tam nakreslil a čo tým chcel povedať, aký odkaz to mal byť pre našu civilizáciu. Víri sa mi hlavou veľa myšlienok nad týmito záhadnými obrazcami. Keď sa v živote dostanete na takéto miesta, o ktorých ste doposiaľ len počuli, núti Vás to pátrať po informáciách .
Nadlietavame nad cestu Panamericana, tiahnúcej sa z Aljašky do Patagónie, po ktorej sme išli pred týždňom do Nazcy a pozorovali obrazce z veže. Teraz vidíme presne tú jaštericu, ktorá je cestou preťatá na polovicu. Postupne prelietame ponad kolibríka, strom, kondora, psa, pavúka, opicu a ďaľšie známe obrazce. Medzitým všetkým pozorujeme spleť čiar a plôch. Po 30 minútach pristávame opäť na letisku.
Rozmýšłam nad tým aký význam majú všetky tieto čiary, plochy a obrazce. Mohol to vytvoriť človek alebo niečo iné?
Odchádzame s neuveriteľným pocitom odtiaľto a sme šťastní absolvovaním tohto letu. Jedno z najzáhadnejších miest planéty má stále nezodpovedané otázky. A 2000 rokov staré dielo mlčí.
Odchádzame z Nazcy a smerujeme do ďaľšieho zaujímavého miesta v púšti Huacachina, vzdialeného asi 2 hodiny jazdy Yariskou.
