Peru – Machu Picchu

7.deň Machu Picchu

Ráno opúšťame Cusco a vydávame sa na dobrodružnú cestu k Machu Picchu, ktorú sme si vygooglili. Prečo píšem dobrodružnú? Lebo nemáme nič dopredu rezervované a ani poriadne nevieme kam ideme. Vybrali sme si alternatívu, ako tam cestovať lacnejšie a vyhnúť sa davom ľudí.

Jediné čo vieme, musíme sa dostať do mestečka Santa Tereza, čo je 200 km, tam niekde nechať Yarisku, zobrať taxík na vlakovú stanicu Hydroelectrica, čo je 10 km a odtiaľ vlakom do mestečka Aquas Calientes, čo je ešte 11 km. Do tohto mestečka totiž cesty už nevedú. Toto mestečko je východzie miesto na Machu Picchu. Naša trasa vedie obkľukou cez hory.

Takto sa vyhneme davom ľudí, ktorí tam cestujú drahým vlakom  z Cusca a platia za spiatočný lístok 180$. PeruRail, ktorá vlastní vlaky, je firma z Chile a UK a takto zarábajú na turistoch.

Po kľukatej ceste sa šplháme do výšok 4 300 m a užívame si krásne výhľady okolitých hôr.

Čím viac cestujeme po Peru, tým viac si to užívame. Potom zase schádzame do 2 300 m a po 5 hodinách s poblúdením prichádzame do mestečka Santa Maria. Odtiaľ ideme ešte 40 min. po úzkej skalnatej ceste na okraji priepasti, vytesanej do strany obrovských skál. Počuli ste o ceste mŕtvych v Bolívii? Tak to nemalo ďaleko od tohto.

A sme v mestečku Santa Tereza. Hneď sa na nás nalepil taxikár, keď videl, že sme turisti a môže na nás zarobiť. Oklamal nás, že vlak ide o hodinu skôr, aby sme nemali čas na rozhliadnutie sa a nešli na stanicu s niekym iným. Zaviedol nás do kempingu, kde sme nechali Yarisku za poplatok 20 S a odviezol po prašnej ceste na stanicu. Pri platení namiesto dohodnutých 15 S, zobral od nás 50 S. Keď neviete reč, je to ťažké.

Po príchode na stanicu si ideme kúpiť lístky a zisťujeme, že vlak na úseku 11 km stojí 29 $ na osobu pre turistov, kalkulujem, že je to 116 $.

Keď vidím, koľko ľudí chodí okolo nás pešo po koľajniciach, napadá ma myšlienka ušetríme 87 $. Kúpim lístok len Botimu, nabalíme mu batožinu a my ideme pešo. Chvíľu deti protestovali, ale nakoniec som ich zlomila na dobré jedlo na večeru. 

Tak kráčame po koľajniciach 11 km s ďalšími, čo nechceli platiť za vlak a zažívame veľa srandy. Po 2, 20 hod. sa stretávame s Botim na stanici v Aguas Calientes, ktorý nás už oddýchnutý netrpezlivo vyčkáva.

Začíname hľadať ubytovanie, prechádzame hostely, asi v deviatom nakoniec ostávame. Vychádza na 320 S (v prepočte 100 $) na 2 noci. Prijateľná cena na toto drahé miesto  Aguas Calientes je turistické mestečko, ktoré má svoju atmosféru a leží v objatí hôr. Domy sú postavené okolo železnice a prevažne sú to samé reštaurácie a ubytovacie zariadenia. Toto je po prvýkrát, kde vidíme viac turistov ako domácich.

Usadzáme sa v jednej reštaurácii na sľúbenú večeru. Ceny tu majú tiež turistické. V telke ide futbal, takže chlapi si to naplno užívajú, Boti aj dezert  objednal, aby sme tu sedeli dlhšie. Prekvapenie prišlo nakoniec s účtom. Automaticky si zarátali sprepitné 20$, bez toho, že by nás nato upozornili. Však turista to zaplatí. Vždy necháme sprepitné, keď sme spokojní so službami, ale nie takto na silu.  Samozrejme sme to nezaplatili a odišli odtiaľ o 80$ ľahší. Čo sme ušetrili na vlaku, minuli sme na jedle.

Vraciame sa do hostela a padáme únavou do studenej postele. Opäť v izbe chladnička. Zaryjeme hlavy pod deky a rozmýšlame o zajtrajšom dni a výstupe na Machu Picchu.

8.deň

Budík ⏰ drnčí o 4,15 hod., je čas vstávať, ide sa dobývať mesto Inkov – Machu Picchu. Musíme si ešte kúpiť vstupenky, lístky na autobus a vystáť rady. Delíme si medzi sebou úlohy. Ja idem kúpiť vstupenky na Machu Picchu, Boti lístky na autobus a deti vystáť radu na autobus. O 5:00 hod. už deti stoja v 300 m rade na autobus, ktorý nás vyvezie hore k mestu. Pôvodne sme toto mali v pláne si vyšľapať, ale nestihli by sme východ slnka.

Sme asi jediní, kto tu nemá kúpené ešte vstupenky. Väčšina ľudí si kupuje vstupenky mesiac vopred, kvôli tomu, že max. denný limit na Machu Picchu je 2 500 osôb. My sme to riskli a som jediná pri okienku, žiadna rada. Kúpim 4 lístky aj s výstupom na horu Machu Picchu, ktorá je vo výške 3 070 m. Cena 498 S, čo je v prepočte 155 $. Boti kupuje lístky na autobus, zaplatí 307 S, v prepčte 96 $. To sú náklady, keď sa chceme dostať hore. Takže na osobu je to okolo 62 $. To sa dá. Sme šťastní, že sme takto všetko rýchlo vybavili.

O 5:45 hod. už sedíme v autobuse a vezieme sa hore, stúpame kľukatou prašnou cestou do výšok. Cesta trvá asi 20 min. Tešíme sa ako malé deti, s očakávaním, aké prekvapenie nás hore čaká. Hore musíme prejsť kontrolou, kde nám skontrolujú pasy a sme dnu. Po zdolaní kratšej točitej cesty nahor sa zrazu ocitneme na vyvýšenom mieste, z ktorého pochádzajú všetky tie známe fotky tejto pamiatky. Majestátne mesto veľkých Inkov však ešte spí v rannej hmle .

Čoskoro sa hmla rozplynie a pred nami sa zjaví Machu Picchu v celej svojej kráse. Zaujímavé je, že na fotkách vždy vyzerá tak, akoby tam ani neboli turisti. Skrýva sa za tým malé tajomstvo. Na trávnaté plochy v strede mesta je totiž zakázaný vstup. Výnimku majú len stále obyvateľky Machu Picchu – lamy.

Chvíľu len tak stojíme a nemôžeme uveriť tomu, že ho máme pred sebou ako na dlani. Je ešte krajšie ako na všetkých fotkách. Počasie je ako na objednávku, obloha úplne 🌝 modrá bez jediného mráčika. Z terás je vidieť zasnežené Andy, ktoré sú obklopené krásnou zeleňou. Naše foťáky len tak cvakajú, videokamera  natáča a nevieme sa zastaviť.

Keď sme nabažení výhľadom a začína nával turistov, ktorí sa predierajú po chodníkoch, aby toho stihli čo najviac, odchádzame zdolávať horu Machu Picchu Montana, ktorá leží vo výške 3 070 m. Nikam sa neponáhlame, nemusíme stíhať vlak do Cusca ani nikam inam, môžeme si užiť Machu Picchu trochu inak.

Vo vstupenkách, ktoré som ráno kúpila je zahrnutý aj vstup na túto horu, ktorá medzi turistami nie je, až taká obľúbená, lebo sa musí šplhať 1,6 km so 700 m prevýšenìm. Pokiaľ chce niekto vidieť mesto Inkov z výšky, väčšinou sa štverá na dominantný kopec Huyana Picchu, vo výške 2 720 m.

Ešte skôr ako sa na horu vydávame, prechádzame registračným miestom, kde vypisujeme formality a čas príchodu, keď zídeme dole, tak zase čas odchodu. Podľa toho vedia skontrolovať, či tam niekto nezostal. Za jeden deň môže na horu ísť len 800 ľudí v dvoch intervaloch medzi 7 – 8 hod. a potom medzi 10 – 11hod. a to po 400 ľudí. Údajne je to z bezpečnostných dôvodov, pretože chodníčky sú veľmi úzké a strmé a človek prechádza prevažne po okrajoch priepastí.

Cesta hore je náročná, skoro stále samé schody, dala nám poriadne zabrať. Odmenou sú ale dokonalé výhľady do dolín a samozrejme aj na Machu Picchu, ktoré je stále menšie a menšie. Asi po 2 hod. sme sa doplazili na vrchol, kde si užívame výhľad na okolitý svet. Sme šťastní, že sme tu a teraz. Zdolali sme jeden z novodobých divov sveta a jedno z najkrajších miest na zemi.

Dole zbiehame už rýchlejšie a padáme od únavy pod strom, kde aj zaspávame. Je 14 hod. keď začíname s prehliadkou pamiatok a chodíme medzi ruinami. Turistov tu už toľko nie je, tak môžeme v kľude obdivovať toto zabudnuté mesto Inkov. Toto miesto prináša veľkú dávku tajomstva.

Predošlé generácie tu žili izolovane od zvyšku sveta a ich svet bol plný mágie, rituálov a kultu prírody. Jednotlivé stavby boli vybudované náročným spôsom a ich postavenie trvalo veľmi dlhé obdobie.

Celý priestor sa skladá zo 140 stavieb vrátane chrámov, parkov, rezidencii a obranných útočisk, ktoré sú navzájom pospájané kamennými chodníkmi a schodmi. Dodnes sa tu nachádzajú funkčné vodné fontány prepojené s kanálmi, ktoré slúžili ako zavlažovací systém. Mesto je postavené z kameňov opracovaných tak, aby do seba zapadali. Na stavbu sa nepoužila malta ani železné nástroje. Dodnes nie je vysvetlený koniec existencie mesta ⚉ Jeho úpadok je pravdepodobne spojený s rozvratom ríše Inkov. V roku 1911 ho objavil Američan Hiram Bingham.

Vraciame sa do hotela, unesení zážitkom na celý život. Už vieme prečo Machu Picchu zaradili k novodobým divom sveta. Po celom dni sme poriadne vyhladli a bolia nás nohy. Hľadáme reštauráciu, kde by sme si mohli trošku oddýchnuť a stráviť dnešné pocity. Sadáme do lokálnej reštaurácie, kde za prijateľné ceny 5$ na osobu ochutnávame mäso z alpaky ( druh lamy ) a čaj z koky. Zatiaľ nakrajší deň našej expedície za nami

This entry was posted in Autá, Južná Amerika, Zaujímavé miesta, Zájazdy, Peru, Photo, Príroda, Mesta, Svet

• Cusco
• inka
• Machu Picchu
• Ollaytambo
• Santa Maria
• Santa Teresa