Peru – Jazero Titicaca a Puno

9.deň – Aquas Calientes – Puno, jazero Titikaka

Skoro ráno opúšťame mesto Aquas Calientes, tentokrát už ideme všetci vlakom. PeruRail od nás dostáva 116 $ za jednosmernú cestu 11 km, čo je nehorázne veľa. Ešte pred pár rokmi to bola polovičná cena. Ale, Machu Picchu je len jedno na svete, tak si to môžu dovoliť. Keď sa niekto rozhodne pre návštevu tohto divu sveta, tak je to jedno, koľko to stojí. A je tu stále plno.

Náklady Machu Picchu

Keď mám spočítať celkové náklady, ktoré nás stála návšteva Machu Picchu tak to vyšlo pre 4 osoby 650 $, namiesto pôvodných 1 100 $. Takže, keď sa kombinuje a plánuje dá sa ušetriť. Čo všetko zahrňuje táto cena / parkovné Yarisky v kempe na 2 noci – 20 S, taxi ( zlodej ) zo Santa Tereza na železničnú stanicu Hydroelectrica 50 S , lístok na vlak len 1 osoba ( lebo ja s deťmi sme šľapali pešo ) do Aquas Calientes 96 S, vstup Machu Picchu s horou Montana 498 S, ubytovanie na 2 noci 320 S, vlajazk z Aquas Calientes do Hydroelectrica 371 S, colectivo (miestny minibus) zo stanice k našej Yariske 16 S, auto zapožičanie na 3 dni 80$, benzín 35 $/. Ak sa niekto rozhodnete pre návštevu tohto divu sveta, poradíme Vám ako sa tam dostať ešte lacnejšie 😊

Vyzdvihujeme našu Yarisku v kempe, kde zatiaľ 2 noci oddychovala a pokračujeme v našom cestovaní.

Vraciame sa tým istým smerom naspäť do Cusca a tam odbočujeme smer jazero Titicaca. Cesta sa tiahne celý čas cez hory vo výške 4 000 m.

Už sme si zvykli na výškové prevýšenia, takže to s nami nič nerobí 🙂

Po ceste sa nič zaujímavé nedeje a od nudy hráme hru, s ktorou prišla Niki a volá sa Kontakt. Neviem, či to poznáte, ale vysvetlenie pravidiel a pochopenie nám s Norbim trvalo trošku dlhšie. Tak sa Vám to nejdem pokúšať ani vysvetľovať. Toľko sme sa nasmiali, že nám tiekli slzy. V jednom okamihu Boti zastavuje Yarisku na krajnici cesty, odpadáva od smiechu a nedokáže viac šoférovať. Doporučujeme túto hru na dlhé prekonávanie vzdialeností.

Mám čas na čítanie, tak tu je pár zaujímavostí o Peru.

PERU – Všeobecné info

Peru je 3.najväčší štát Južnej Ameriky, žije tu 31. mil. obyvateľov, čo je cítiť hlavne vo veľkých mestách. Až 45 % sú potomkovia pôvodného indiánskeho obyvateľstva, čo je zase vidieť na ich črtoch. Hlavným mestom je Lima a úradným jazykom španielčina. Peru ponúka pobrežie, hory, púšte aj dažďové pralesy, takže pre turistov báječná destinácia. Najvyššia hora je Huascarán
6 768 m, to je už pre nás príliš vysoko 😃 Časový posun – 7 hod. oproti SR, elektina 220 V, takže sa Vám nemôže stať, že ostanete bez nabitého mobilu a čo je pozitívne, nepotrebujeme vízum. Pokračovanie nabudúce .

Večer prichádzame do mesta Puno, ktoré leží na brehu jazera Titicaca vo výške 3 830 m. Žije tu 100 tis. obyvateľov.  Mesto je považované za metropolu peruánskeho folklóru. Miestni obyvatelia sa odlišujú od všetkých ostatných Peruáncov krojmi, tancami, hudbou aj remeselnou výrobou. Podobne ako v iných peruánskych mestách, centrom života je hlavné námestie Plaza de Armas, doplnené o katedrálu.

Prichádzame na hostel Homecenter Puno , ktorý sme si zarezervovali asi pred hodinou cez booking za 43 $. Cena zodpovedá kvalite, zase bude zima. Vyzerá, že v tom majú chaos, ale recepčný je strašne milý chalan a vychádza nám so všetkým v ústrety. Po polhodine si nakoniec vyberáme 1 izbu,  kde sa trošku musíme s Botim potlačiť na posteli, ale aspoň nám bude teplejšie.
V izbe je neuveriteľná zima, čo tu zažívame v posledných dňoch stále. V týchto nadmorských výškach, v tomto ročnom období (zima), je večer len dákych 10 C a v hosteloch je približne tak isto. Nieže by sme boli veľmi rozmaznaní teplom, však sme z Donovalov, lenže tu nepoznajú ani izoláciu, okná sú len z jedného skla a väčšinou sa môžeme cez fúgy pozerať ešte aj von.
A najhoršie, že v nižších cenových kategóriách nemajú ani radiátory, tak sa väčšinou nahrievame v horúcej sprche ak tečie, na určitú teplotu a šup do postele, zabaliť sa tromi dekami.

Dnes to bude ale inak, lebo horúca voda netečie a zohrievame sa v neďalekej pizzérii, kde kúria pecou  a je tu krásne teplúčko. Dávame si teplú kuraciu polievku tú vedia urobiť veľmi dobrú a užívame si teplo nášho prechodného domova.

10. deň – Jazero Titikaka – Isla de  Uros

Ráno sa nám nechce ani vyliezť z postele, ledva stíhame raňajky. Pojeme čo tam ešte ostalo banány, hrozno melón,  žemla, maslo, džem, ananásový džús, čaj, káva a odchádzame do prístavu k jazeru. V prístave si kupujeme spiatočné lístky na ostrov Uros za 10 S na osobu a ešte platíme vstup na ostrov 2,50 S na osobu. Podpora turizmu turistami tu všade funguje☺ aj keď sú to smiešne ceny.

Jazero Titicaca je najväčšie vysokohorské jazero a najvyššie položené splavné jazero na svete, leží vo výške 3 812 m. Prechádza cezeň hranica s Bolívou, takže sa dá navštíviť aj ďaľší andský štát. Titicaca v preklade znamená „skaly púm“ a keď jazero otočíte na mape o 180 stupňov tak pripomína pumu  loviacu zajaca. Na jazere sa nachádzajú rákosové plávajúce ostrovy Los Uros, na korých žijú kmene Urov. Hovorí sa o nich, že majú čiernu krv, lebo žijú v drsných podmienkach jazera, ktorého teplota je 10 – 14 C.

Vydávame sa teda za kmeňom Urov na motorovej loďke.  Počasie je príjemné, slnko páli, po chladnej noci dobre padne a užívame si nič nerobenie. Po priplávaní na ostrov nás vítajú domorodci v typickom farebnom oblečení. Sadáme si na slamené lavičky do kruhu a počúvame o živote na rákosových ostrovoch. Síce nič nerozumieme, ale tvárime sa akoby sme rozumeli.

Potom nás berie jeden pár do svojho obydlia, ukazujú nám ako bývajú a ako žijú. Je to zaujímavé sa každý rozprávať svojim jazykom a pritom sa dohovoriť . Po celom obydlí majú rozvešané ručne vyrobené suveníry, z ktorých si aj my niečo vyberáme, aby sme im dali zarobiť. Sú veľmi milí a stále sa usmievajú. Zaujímalo by ma, či naozaj žijú na tomto ostrove, alebo sem len každé ráno doplávajú. Čítala som o tomto na internete, že je to len lákadlo pre turistov. Či je to už tak, či onak asi sa to nedozviem, ale stojí to za to.

Po prehliadke ostrova odchádzame na slamenej lodi na druhý ostrov. Tento ostrov je už modernejší, je tu okrem elektriny zo solárneho panela aj rozhľadňa, reštaurácia a možnosť ubytovania. Dávame sa nahovoriť na grilovanú rybu a je to naozaj špecialita.Sedíme na terase s výhľadom na jazero a vychutnávame si jedlo Urov. Toto je život.

Oddýchnutí a pozitívne naladení sa vraciame naspäť do prístavu a potom do hostela. Bol to krásny výlet a môžeme si urobiť ďaľšiu čiarku, niečoho naj na svete.

Večer sa zatúlam do kaderníctva a kedže mám zajtra meniny, musim predsa dobre vyzerať. Aj by som si umyla vlasy v hoteli, len tá chladnička, hotelová izba mi bráni. Kaderníčka je pekný chlap so ženským telom, dorozumievame sa rukami a obrázkami, tak prečo nevyskúšať služby v Peru? Ale poviem Vám, takto vyfúkané vlasy dohladka, som už dávno nemala. Po 2 týždňoch konečne čistá hlava. Cena 35 S, v prepočte 11 $. Som spokojná, môžem doporučiť, ak by ste sa sem zatúlali. Je naozaj šikovná.

Večer nám nefunguje na izbe net, tak trávime čas na recepcii pri plynovej piecke. Aspoň nám nie je zima a konečne sme si stihli urobiť aj niečo na PC. Možno sa to nezdá, ale cestovanie je náročná vec. Plánovanie vopred, celý deň za volantom a večer sumarizovanie a zase plánovanie. A takto to ide dookola. Ale. …

Keď nás niečo cestovanie naučilo, tak to, že najlepšie niečo urobíte, ak sa do toho rovno pustíte.

Nekecajte o tom, že by ste chceli ísť na Kubu. Rezervujte si letenku, zbaľte batoh a stane sa to!

• Andes
• lake
• Peru
• Titikaka
• Uros