Peru - San Mateo de Otao

This post is part of a series called Južná Amerika

3.deň – San Mateo de Otao

Dnes sa vydávame do kopcov a ideme spoznávať okolie Limy. Yariska bude mať premiéru. Boti niekde vygooglil miesto vo výške 3 800 m, kde sú skalné útvary zvierat.

No bude to vysoké prevýšenie, kedže sme vo výške 20 m.

Navigácia ukazuje 98 km a čas dojazdu 4 hodiny. Trochu divné, nie? Máme asi predstavu, čo nás čaká 🙄 Cestovať v 10. mil. Lime autom v dopravnej špičke je fakt zábava. Čas plynie a my stojíme v dave áut a Tuk – tukov. Z 2 pruhov sa vytvorila jedna trma vrma, prednosť má ten kto je väčší a ten kto viac trúbi. A trúbia tu vlastne všetci 📯 Pravidlá dopravy sme zatiaľ nepochopili, vyzerâ to tak, kto príde prvý do križovatky, ten vyhráva. Pravidlo pravej ruky tu tiež nikto neuznáva. Začíname chápať tú vysokú spoluúčasť pri poistení. Môžeme len skonštatovať, veľmi náročné šoférovanie.

Asi po hodine tlačenice sa posúvame konečne vpred. Dostávame sa na okraj Limy, môžem vám povedať, že až takúto chudobu som si tu nepredstavovala. Ľudia tu žijú v chatrčiach a je tu všade veľká špina. Veľmi mi to tu pripomína Áziu, jediný rozdiel, že tu sa veru nejdeme dohovoriť žiadnou rečou a to nás deprimuje 🤔

Odbočujeme z hlavnej cesty, prechádzame rampou, kde nás skásnu za vstup 2 S a zisťujeme, že nás navigácia oklamala. ,,Tadiaľto cesta na San Pedro nevedie, ale na San Mateo de Otao“, hovorí nám pani pri rampe. Aspoň to sme pochopili. Nevadí, povieme si a vydávame sa prašnou cestou do neznámych výšok. Štveráme sa serpentínami, Yariska má teda poriadnu skúšku. Na niektorých úsekoch musíme z nej vystúpiť, lebo sme ťažký a derieme spodok. Ale inak sa driape ostošesť.

So stúpajúcou nadmorskou výškou sa opar, ktorý nás sprevádzal celou cestou zrazu stráca a dostávame sa nad oblaky. Je to neuveriteľný zážitok, obloha je úplne modrá, slnko máme nad hlavami a výhľad ako na dlani. Občas sa ráz nedotknutej prírody zmení na zastavané miesta s chatrčami a vysedávajúcimi domorodcami na priedomí.

Blížime sa na miesto, kde stretávame už len somáre, kone a kravy. S očakávaním, kam sa vlastne dostaneme stúpame stále vyššie a vyššie. Na ceste vidíme už len hovná a to je pre nás nové poznanie. Hovno= civilizácia

Niekto tu predsa musí byť, keď sú tu zvieratá.

Sme vo výške 3 507 m, v diaľke vidíme pútač s názvom San Mateo de Otao, v očakávaní, čo tu uvidíme, vystupujeme z auta a nachádzame tu pár opustených domov. Pred jedným domom sa hrajú malé deti a okolo nich sedia dospelí. To je tak všetko, čo sme tu našli. Nooo, kvôli tomuto sme sa trepali 2 hodiny do výšok? Ani káva, ani reštaurácia 🤐 Nevadí. Tento výhľad stál za to.

Dole sa už ženieme bez zastavenia, aby sme boli čo najrýchlejšie naspäť. Tešíme sa už na večeru. Samozrejme zase uviazneme v kolóne áut a vraciame sa až večer.