Kde bolo, tam bolo, je jedno miesto na zemi, kde sa drsná realita spája s neskutočnou krásou prírody.
Miesto, kde sa týčia ostré štíty odrážajúce sa v tyrkysových jazerách, miesto, kde sú dravé rieky, silné vetry a voľne pasúce sa exotické zvieratá 🐎 🐧
Jedna z posledných ozajstných divočín najjužnejšie na zemi kam sa vydajú len tie najodvážnejšie povahy.
Nie nadarmo sa mu hovorí,
,,koniec sveta na zemi,,
PATAGONIA
Po 16 hodinovom lete vystupujeme z lietadla na letisku v Santiago de Chile. Už podľa názvu je zrejmé, že sme sa ocitli v Južnej Amerike. Ale našou konečnou destináciou nie je Chile, ale vzdialená a drsná Patagónia. Aby sme sa tam ovšem dostali, musíme precestovať Chile a Argentínu
A ako inak? No predsa autom. O tom je vždy naše cestovanie, aby sme čo najviac videli a čo najviac aj zažili.
Toto bol náš najdlhší let, aký sme kedy leteli, ale prešiel veľm rýchlo. Prespali sme ho skoro celý, lebo sme leteli celú noc s posunom času 5 hodín, takže sme prileteli ráno pekne vyspatí 🌝 Inak, poviem vám, pri takýchto dlhých letoch sa oplatí, doplatiť si prvú radu, lebo máte viac miesta, a keď si prestávate cítiť nohy, máte si ich kam vyložiť a nie susedovi pred vami pod nos 😜
Ako prvé ideme do požičovne áut pre nášho tátoša. Som zvedavá, čo nám dajú 🤔 Lebo v týchto krajinách veľmi neplatí, slovo robí človeka. Na letisku nás čaká agent požičovne s tabuľkou Pan Botond, hovoriaci len španielsky, takže sme si veľa pokecali. ,, No habla Espanol ,, Ale keď človek musí, dohovorí sa aj s hluchonemým, takže ho nasledujeme do kancelárie, kde nám robia papiere a odovzdávajú auto. Nissan Qashqai. Sme nadšení.
Auto máme, ide sa do hotela. Navigácia funguje, všetko je tak, ako má byť. V hoteli sme za chviľku, hotel trochu sklamanie, čínsky manažment a tie devy ušmudlané (myslím upratovačky) veľa o čistote nevedia. Ale pri týchto cestách si musíte zvyknúť na všetky podmienky a naučiť sa niektoré veci radšej prehliadať, ako ich riešiť .
V izbe je pocitovo 10 C, inak vonku dnešná teplota 15 C. Obliekame sa o trochu viac ako doma a kedže máme celý deň pred sebou vyrážame do ulíc, trénovať chôdzu a spoznávať hlavné mesto.
Rozhodli sme sa na hlavné mesto pozrieť z výšky, tak kráčame ku kopcu Cerro San Cristóbal .
Najskôr som myslela, že si to tam vyšľapeme, ale potom nás presvedčila pozemná lanovka z roku 1925, že to bude adrenalín, viezť sa takou starou rachotinou. A bol to veru zážitok 😂 Na vrchole kopca sa týči biela socha Panny Márie, ktorá dozerá asi na bezpečnosť mesta.
Výhľady na 6 miliónové Santiago sú neskutočné, pozeráme sa na neďaleké zasnežené svahy Ánd a zároveň si vychutnávame výhľad 🏙 na celé mesto. Aby to bolo dokonalé, nasadáme na ďaľšiu lanovku 🚡 ale už modernú a nechávame sa unášať cez kopce a užívať si nič nerobenie. Kocháme sa výhľadom napríklad na najvyššiu budovu v celej Južnej Amerike Gran Torre Santiago – merajúcej 300 metrov. Stavba budovy stála rekordnú miliardu dolárov a trvala 9 rokov. Dosť však?
Unesení krásnymi výhľadmi sa vraciame do hotela. Misia chôdze na dnes splnená. Aby ste to pochopili, musíme nachodiť denne pár kilometrov, aby môj zverenec vládal v Patagónii, lebo mi sľúbil, že táto cesta bude aj o turistike.
