Smerujeme na juh. Našou ďaľšou zastávkou je mesto Osorno, ktoré je preslávené sopkou 🗻 Osorno. Do mesta prichádzame vo večerných hodinách a hneď aj mierime do hotela. Po celom dni cestovania sa nám nechce ísť ani na večeru, radšej sa ideme vyspať. Aspoň to bol náš plán. Naša izba má panoramatický výhľad na hlavnú cestu s križovatkou.
Keď ležíme v posteli, máme pocit, že ležíme v drevenej búdke priamo na križovatke. Ani vankúše nepomáhajú. Tu som pochopila, aké to je, keď štekajú naše psy na Donovaloch pod oknami apartmánov a prečo sa chodia ľudia k nám sťažovať. Trvalo mi to 8 rokov a musela som vycestovať až do Chile.
Dnes je deň D, deň mojich narodenín 🎂🥂 Boti vymyslel výlet loďou po jazere Todos Los Santos do malej dedinky na konci sveta, kam nevedie žiadna cesta. Odtiaľ by sme chceli navštíviť sopku 🗻 Osorno. Sopka Osorno (2652 m) je známa po celom svete ako symbol krajiny a tiež tým, že pripomína horu Fuji. Osorno je jedna z najaktívnejších sopiek v čílskych Andách a pre jej polohu uprostred národného parku ju mnohí považujú za najkrajšiu sopku na svete.
Vyrážame do mestečka Petrohue, ktoré je východiskovým miestom pre všetky výlety a túry v okolí jazera Todos Los Santos 🏞 Hneď po príchode zisťujeme, že máme 5 min. do odchodu lode, preto neváhame a rýchlo kupujeme lístky a utekáme na loď. Až keď sedíme v kľude na lodi ⛴zisťujeme podrobnosti výletu. Jedná sa o celodenný výlet, nakoľko loď sa vracia až o 18 hod. Po necelých 2 hodinách priplávame do malej dedinky Peulla. Väčšina ľudí odtiaľto pokračuje autobusom do Argentíny, je tu totiž hranica. My sme chceli preskúmať okolie na koňoch 🏇🏇 ale kedže začalo pršať, vybrali sme si druhú alternatívu. ,,Safari trip,, Vďaka bohu za dážď, inak by Boti musel sadnúť na koňa. A neviem, kto by viac trpel.
Nasadáme do autobusu, hádam z 2.svetovej vojny, ktorý nemá okná, takže máme výlet ako v cabrio, len s rozdielom, že vonku je 10 C a prefukuje severák z každej strany 🌬 Amigo rozpráva hrdo o svojej dedinke, ktorá ma 90 obyvateľov, ukazuje nám hotel s reštauráciou, školu (kam chodí 5 detí), nemocnicu ( bez doktora) a colnicu. Myslím, že aj obchod tam niekde bol, ale už som prestala vnímať, lebo mi začal primŕzať mozog .
A predstavte si kam nás zobral? Dlho som bola bez našich zvieratiek tak mi Boti k narodeninám vybavil návštevu minifarmy, kam sme išli obdivovať kozičky, ovečky, alpaky, somáriky a prasiatka. Len som sa utvrdila, že o naše zvieratká je luxusne postarané, lebo tu boli všetky mokré, špinavé, kopytá neobrúsené, pazúre neostrihané 😟
Ďaľšou zastávkou bol katamarán ⛴ ktorý nás zobral na jazdu po jazere. Rozdali nám pršiplášte, lebo už tak lialo že by ani psa von nevyhnal a plavili sme sa do zátišia hľadať krokodíla 😂 Ale nie, srandujem. Neviem, kam sme vlastne išli v tom daždi, ale bol to krásny narodeninový zážitok. Naliali nám čoko koňak 🍷 a dostali sme super keksíky plavili sme sa v daždi na katamaráne, niekde v divočine, tisícky kilometrov od domova. Také narodeniny mi môžete všetci závidieť .
Nakoniec nás odviezli do hotela, kde sme si dali teplý čaj kávu polievku pomaly sme sa rozmrazovali a čakali sme na spiatočnú loď. Sopku Osorno sme museli oželieť, lebo kvôli nepriaznivému počasiu ju nebolo ani vidieť.
Po návrate smerujeme do mesta Puerto Varas. Je to krásne mesto s horami a jazerom Llanquihue za sebou, s výhľadom na sopku Osorno 🗻 s nemeckou architektúrou a čílskym dotykom. Vzniklo z ruky Nemcov a Rakúšanov, ktorí kolonizovali oblasť vstupujúcu cez jazero Llanquihue. Bolo to v polovici 19. storočia, kedy sa tu usadili a začali stavať toto krásne mesto, ktoré má dnes viac ako 30 tis. obyvateľov.
S potešením sa večer presúvame do hotela v meste Puerto Varas. Prečo s potešením? Čaká nás ešte večerná oslava 🥂 v raji na zemi. Tak aspoň nazývajú toto mesto, alebo mesto ruží
