Slnečné lúče ☀️ nás dnes nenechajú dlho leňošiť v posteli. Ranný výhľad z izby na jazero Llanquihue a na mesto Puerto Varas je na nezaplatenie. Posúďte sami 😍
Z Puerto Varas máme namierené do Puerto Montt, kde začína známa ,južná cesta,, Carretera Austral, východisko do Patagónie. Vitajte v menej známej centrálnej Patagónii, kde priestor, čas a hlavne význam slova divočina naberá úplne iný význam.

Carretera Austral sa tiahne pozdĺž Chile s dĺžkou 1 247 km, začína v mestePuerto Montt vedie nádhernou krajinou, plnou fjordov, hôr zálivov, jazier a končí v mestečku Villa O’Higgins. Veľa ľudí v tejto oblasti nežije a o to práve ide. Zaujímavá je aj jej história. Dal ju postaviť čilský prezident Pinochet. Práce na výstavbe začali v roku 1976 a posledná časť bola otvorená v roku 2000. Ani tak sa nepodarilo cestu dokončiť, pôvodný štrkový povrch sa nahradzuje postupne asfaltom. Hotová je ani nie polovica. Takže sa máme na čo tešiť .
Pripadáme si ako na Mongol Rally, história sa opakuje. Len s tým rozdielom, tentokrát nie sme vôbec na to vybavení. Asfalt ako začal, tak rýchlo aj skončil, už len štrková cesta, umocnená dažďom , takže niektoré úseky samé blato. Chevi má zaťažkávaciu skúšku, čo je v ňom. Občas treme spodok o zem, dúfam, že to dáme a vrátime sa v celku. Neverím, že táto cesta je jediná na juh. Ale je !!!
Prvý úsek cesty končí, sme v prístave, nakreslená loď pozerá na nás. V diaľke vidíme ako odchádza ferry. Dúfam, že čoskoro pôjde ďaľšie. Ani nie do hodiny odchádzame, plavba trvá 40 min. a môžeme pokračovať ďalej. Prašná cesta aj na druhej strane pevniny sa nezmenila, Boti sa snaží ísť rýchlo, ale aj bezpečne. A táto kombinácia nie je možná 🤔 Občas vletíme do výmoľu, občas prudko brzdíme, občas všetko preletíme. Ale zatiaľ Chevi bojuje. Prichádzame do mestečka Hornopirén, kde cesta zase končí. Tu v prístave okrem psov 🐕🐕 a prázdnych búdiek ale nikto a nič nie je.
Zisťujeme, že najbližšie ferry je zajtra ráno o 9 hod.
V dnešnom uponáhľanom svete sa zrazu zastaví čas 🕛 a vy zistíte, že sa nemáte kam ponáhľať, že nedokážete nič ovplyvniť, je čas zabrzdiť. Len tak čakať 👱♀️ Sadnem si teda na zem a pozorujem psiu rodinku, ako sa vyhrieva na slnku a tiež nič nerobí. Boti si našiel tiež svôj relax a hrá sa s dronom. Aký pekný deň .
Ráno sa zobúdzame na zimu 😤 v izbe. Zase vypli kúrenie. Občas v týchto hoteloch nastávajú situácie:
1. nekúria vôbec + studená voda
2 kúria, ale v noci to vypnú + teplá voda začína tiecť po 10 min.
3. kúria a je v nich veľmi teplo + teplá voda ihneď
Toto je prípad č.2. Takže to je potom taký rýchly check out, že nahádžete na seba oblečenie a pracete sa von.

Ferry do Caleta Gonzalo odchádza o 9 hod. Boti stihol ráno ešte vybaviť lístky a už aj sedíme vo ferry. Po 5 hodinách cestovania sme na mieste Careterra Austral pokračuje opäť po pevnine a my s ňou. Ideme v kolóne áut, plaviacich sa predtým s nami na ferry, postupne ich všetky predbiehame, alebo autá odpadávajú, ale o hodinu už nie je nikto na ceste .
Cestujeme celý deň, Carretera Austral je prevažne prašná, prechádzame cez široké údolia, v ktorých sa striedajú močiare, jazerá, lesy, ako aj pustatina s mŕtvymi stromami, ktoré zomreli pod vulkanickým prachom z vulkánu 🗻 Chaitén, z roku 2008. Okolité hory pokryté snehom na vrcholoch, miestami aj na ceste vyčarovali krásnu atmosféru, modlíme sa 🙏aby toho snehu nebolo viac, lebo Chevi nie je 4×4, nemáme zimné gumy, tobôž nie reťaze .
Po celom dni cestovania prichádzame do mesta Coyhaique, jedno z najväčších miest v okolí. Ubytujeme sa v hoteli, v ktorom je krásne čisto, teplo a nič nám nechýba. Dobrú noc.