Patagonia 4. Ushuaia, Tierra del Fuego , Bariloche

Sme už skoro na konci našej misie, dosiahnuť najjužnejšie položené mesto na svete, ktorým je Ushuaia, nachádzajúca sa v Ohňovej zemi .

Ozaj, viete prečo sa táto zem tak volá? V roku 1520, keď portugalský moreplavec Fernao Magalhaes dorazil na pobrežie ostrova, ktorý sa nachádza najjužnejšie na zemi, zaujali ho čierne kúdole dymu z ohňov, ktorými si tunajší domorodci signalizovali príchod cudzincov. Legenda hovorí, že Magalhaes pomenoval tento ostrov Tierra del Humo (Zem Dymu), ale po návrate do Európy, španielsky kráľ Karol I, od ktorého Magalhaes dostal päť lodí na námornú výpravu okolo sveta, poznamenal, že „nie je dym bez ohňa” a premenoval ostrov na Tierra del Fuego (Ohňová zem)  Jedna z verzií.

Vyrážame z Punta Arenas, smer Ohňová zem. Ushuaia sa nachádza v Argentíne, zase nás čaká prechod hraníc, tentokrát bez zbytočného zdržania a ferry, ktorým sa dostávame na ostrov Ohňová zem. Po ceste Ruta 3 pokračujeme cez Passo Garibaldi až do mesta Ushuaia, ktoré sa pýši prívlastkom „Koniec sveta“ (Fin del Mundo). Je október, začiatok miestnej jari a väčšina okolitých vrcholov je pokrytá ľadovcom  a trvalými snehovými pokrývkami, ktorých hranice sa začínajú vo výške 700m. Je to miesto, kde o sebe dávajú vedieť silné a pretrvávajúce vetry 🌬 známe pod námorníckym pomenovaním Furious Fifties (zúrivé päťdesiatky) a kde najvyššie pohorie sveta – Andy – mizne pod hladinou oceánu. Ushuaia bola bývalou trestaneckou kolóniou špeciálne vytvorenou pre najnebezpečnejších zločincov  podľa vzoru britskej Tasmánie a francúzskeho Čertovho Ostrova. Avšak obyvatelia väzenia sa už dávno vysťahovali, aspoň dúfam a dnes je centrom rybolovu, turistiky a hlavnou základňou výprav do Antarktídy.

Asi 12 kilometrov západne od Ushuaie sa rozprestiera Národný park Tierra del Fuego. V NP je mnoho značených turistických trás, prevedú vás všetkými biotopmi Ohňovej zeme. My sme si vybrali možnosť povoziť sa po parku na úzkokoľajnicnej železnici  „Tren del Fin del Mundo”, ktorá je pozostatkom doby, práve keď Ushuaia bola trestaneckou kolóniou a využívali ju väzni, ktorí ťažili drevo. Zažili sme hodinovú jazdu s pocitom návratu do minulosti.

A kedže veziem so sebou ruksak plný turistickej výbavy  a toto miesto je známe turistickými trasami vydávam sa na ďaľšie dobrodružstvo. Autičkára sa nesnažím už ani prehovárať, aj tak poznám odpoveď. Dovezie ma do Valle de Lobos (asi 20 kilometrov južne od mesta) odkiaľ vedie cesta k lagúne Esmeralda približne 4,5 kilometrová trasa. Najprv prechádzam hustým lesom, s ubiehajúcimi metrami stromy pomaly začínajú ubúdať, čoraz viac ich je popadaných a vysušených. Príčinou tohoto javu nie sú lesné požiare, aké spustošili stromy v NP Torres del Paine, ale vraj bobry, ktoré sem doviezli z Kanady. A tým že tu nemajú predátora, ktorý by reguloval ich počet, sú premnožené a pri stavaní hrádzí pustošia stromy. Druhá časť cesty k lagúne Esmeralda prechádzala cez rašeliniská a pôvodné mokrade, čiže po blate a vode. Sprevádzajú ma všadeprítomné potôčiky, ktoré občas musím prebrodiť. Trasa je síce značená, ale väčšinou neupravená a kráčať po takomto teréne je naozaj nevšedný zážitok. Lagúna Esmeralda je ešte stále zamrznutá, tak bohužiaľ nevidím tyrkysovú farbu, ako ju všade opisujú, ale už len to, si k nej vyšľapať, je nezabudnuteľný zážitok. Taxikár ma čaká už na parkovisku a ideme na poriadny koláč a argentínsky steak. Dobrú chuť

Ushuaia

A čo sa skrýva za slovom Patagónia? Pred našou cestou sme si to nevedeli úplne predstaviť. Vedeli sme, že ideme do krajiny prírodných divov, s príchuťou tajomna, drsnosti a exotiky. A sme veľmi radi, že sme si to sami zažili. Divoká príroda, ale fakt, že divoká, keď stretnete oproti sebe pumy, viete, čo máte robiť? Ani my sme doteraz nevedeli, ale stačí zodvihnúť ruky, mávať s nimi a kričať, ovšem, ak nezdreveniete od strachu.

 Ostré štíty hôr vyrastajúce priamo z nekonečnej rovinnatej pampy, ale keď píšem nekonečnej, myslím naozaj nekonečnej. Pocit odľahlosti a ničoty na rozľahlých pláňach Ohňovej Zeme, kde máte dojem, že sa tam svet končí. A on sa tam naozaj končí, minimálne ten obývateľný. Tyrkysové jazerá, rozsiahle praskajúce ľadovce, také rozsiahle, že zaberajú väčšie územie ako 1/3 nášho Slovenska. Divoké rieky, ťažko prístupné pabukové lesy a taký ostrý silný vietor, že som konečne využila moju štrikovanú čelenku. Moje heslo: Bez nej, ani na krok !!! Preto ju mám na každej fotke 😛 Počas dňa môžete zažiť všetky štyri ročné obdobia, ráno začne s dažďom  potom vietor mraky rozfúfa 🌬 a vyjde slnko 🌞 a zrazu sa objavia na oblohe mraky 🌥 a začne snežiť 🌨 Ale na druhej strane je nádherné vidieť lietajúce kondory, behajúce pštrosi nandu, plávajúce plameniaky, tmoliace sa tučniaky, voľne pasúce sa lamy guanako a divoké kone, pásavce a rôzne iné. Pustatina bez ľudí, občas osamelý ranč so skutočnými kovbojmi a výnimočne vidíte malé mestečko s obyvateľmi veľakrát indiánskeho pôvodu. To naozaj treba zažiť, slovami to nejde popísať
Toto je pravá a nefalšovaná PATAGÓNIA.