Patagonia autom 3 – Torres del Paine, Isla Magdalena, Punta Arenas

Jaaaj bolííí to.

Neviem ani definovať čo, bolí ma celý človek. Boti sa mi ráno smeje a uštipačne dodá: ,,Vidíš, už si stará, nevládzeš chodiť na túry,, vtipné. Enrique a Maluma, boli včera taký rýchly, ja som sa len snažila udržať ich tempo. Zato teraz kráčam na raňajky v rytme Santosa a nohy vlečiem za sebou ako Iron Man. Inak píšem o svalovke, ak by ste mi nerozumeli 😂😂 Vyzerá, že som to včera trochu prehnala. Nevadí ,, I ❤Patagonia,,

Presúvame sa ďalej na juh. Posledným najjužnejším mestom na území Čile, kam mierime, je Punta Arenas. Toto priemyselné a námornícke centrum leží na severnom brehu Magalašského prielivu, ktorý je pomenovaný podľa portugalského objaviteľa a moreplavca Fernao Magalhaesa. Ak si pamätáte, v škole sme sa učili o Martinovi Kukučínovi, vlastným menom Matejovi Bencúrovi, ktorý dlhé roky pôsobil ako lekár práve v tomto meste. Ja som si to už síce nepamätala, ale dočítala som sa o tom 😋 Podľa neho je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici. Klobúk dole. Trochu histórie máme za sebou, môžeme sa presunúť do ďaľšieho dňa😉

Patagónia je domovom mnohých zvierat. V hojnom počte tu žijú aj najznámejší obyvatelia Antarktídy, tučniaky 🐧🐧🐧
A práve preto sme tu. Jedným z miest, kde sa s nimi môžeme stretnúť, je prírodná rezervácia Magdalénin ostrov. Takže ideme tam.

Ráno o 6,30 hod. dorazíme do Solo Expediciones, niečo ako cestovka a čakáme na odobrenie expedície kapitánom lode, nakoľko je veľmi veterno. O 8,30 hod. vydáva oficiálne vyhlásenie. Ide sa !!! Vždy to záleží od počasia, takže dopredu nikdy neviete, či loď vyrazí. Dnes máme šťastie, alebo nie? Je nás skupinka asi 30 osôb. V prístave dostávame každý na seba záchrannú vestu a nasadáme do lode, s prestupom do väčšej, kvôli bezpečnosti. Plavba trvá hodinu. Sprievodca nás upozorňuje na vietor a možné vlny, ale zatiaľ to vyzerá v pohode. Však sme predsa bývalí námorníci 👨‍🚀👩‍🚀 prežili sme na lodiach 🚢 3 roky a žiadnu morskú chorobu sme nikdy nemali. Asi po 30 min. sa ale predsa oceán ukázal, kto je tu pánom. Začali sa rozdávať sáčky, my sme si to užívali. Cestou sme sa ešte zastavili pozrieť tulene pri malom ostrovčeku, vyšli sme na palubu a z lode ich chvíľu pozorovali. Po pár minútach kotvíme na ostrove Magdalena a už z diaľky vidíme tmoliace sa tučniaky.

Chile

Zoom

Zoom

Zoom

Zoom

Zoom

Zoom

Zoom

Isla Magdalena

Zoom

Zoom

Tučniaky dvojpásové, niekedy tiež nazývané oslie podľa ich híkavých zvukov, sem priplávajú rok čo rok v septembri až októbri, aby sa tu na pobreží stretli so svojimi partnermi a do podzemných hniezd na pobrežných pláňach nakládli po dvoch vajíčkach. V zahrievaní vajec rovnako ako v starostlivosti o vyliahnuté mláďatá sa obe pohlavia vzorne striedajú. Vždy jeden 🐧 z rodičov zostáva v hniezde a druhý 🐧 sa vydáva na more na lov rýb.

Na ostrove sú starostlivo udržiavané návštevnícke chodníky. Od tučniakov a ich hniezd, ktoré sú niekde na dosah ruky, nás oddeľuje len obyčajná zábrana z lana. Mnohé z nich sú veľmi zvedavé a prikolísajú až k nám. Z bezprostrednej blízkosti ich pozorujeme a fotografujeme a oni nám pózujú. Sú to tak úžasné stvorenia, že by tu človek dokázal presedieť celý deň, my však máme vymedzenú na ostrove len 1 hodinu, kvôli ich pokoju. Dospelé tučniaky na seba híkajú a mávajú pritom krídlami, naháňajú sa navzájom a potom opakovane skláňajú hlavy k sebe, akoby sa ukláňali. Ešte stále všetky nepriplávali, ako prví prichádzajú samci, pripravia pre samičku hniezdo a potom na ňu čakajú na pobreží a híkajú. Aké milé ❤

Ideálne obdobie pre návštevu tohto miesta je od decembra do februára, kedy sú už mladé tučniaky na svete, rastú, opúšťajú hniezda, začínajú sa zbavovať páperia a neskôr už tiež podnikajú prvé výpravy do vôd oceánu. V marci potom ako mladé tak i staré vtáky svoju pozemnú hniezdnu kolóniu na nasledujúcich šesť mesiacov opúšťajú. V hlavnej sezóne ich tu hniezdi pravidelne dokonca viac než 100 tis. kusov.

Úžasný zážitok ❤❤❤ Nedá sa to ani vypovedať. A viem si predstaviť ako to tu musí vyzerať v hlavnej sezóne, keď sa už tmolia aj ich deti. Ako v materskej škôlke 😂😂 Lúčime sa s tučniakmi, lebo náš čas uplynul a musíme sa vrátiť na loď.

Loď opúšťa ostrov, všetci sme veľmi spokojní, plní dojmov a splnených očakávaní z expedície. Len pán oceán zúri. Vlny sa zrazu zdvihli, loď nám začína skákať do výšky a tvrdo dopadať naspäť na hladinu občas ju prevracia, že sme hore a zrazu dole. Začínajú sa rozdávať zase sáčky, v jednom okamihu sa loď nakloní a skočí, že padám aj s niektorými ďaľšími do uličky. Ako sa vytiahnem na sedačku začínam pociťovať aj ja potrebu sáčku. Skoro všetci už držíme sáčky a hlavy máme ponorené dovnútra. Neviem, či mám plakať, ale sa modliť, ale vyzerá to hrôzostrašne. Loď je raz hore, raz dole, ľudí hádže zo sedačiek, ženy plačú od strachu a bolesti. Pozriem na Botiho, ani obraz ani zvuk, pozerá do diaľky, on bol jeden z mála, čo mu nič nebolo. Toto bola najhoršia hodina môjho života a podľa mňa aj ostatných na lodi 😱