Mongol Rally 2015 – Uzbekistan, Bukhara

 Cesty na hranicu ako po tankoch, jedna hrôza a to sme sa museli ponáhľať, lebo hranicu do Uzbekistanu vraj o 18 hod. zatvárajú. Dorazili sme celí upachtení o 17 hod. na hranicu s myšlienkou, že ak nás zdržia na turkménskej hranici, tak uzbeckú nestihneme a budeme musieť čakať do rána. Aká úľava z nás spadla, keď nám povedali, že hranica funguje nepretržite. Turkménska hranica bola na výstupe hračka, za 10 min. sme boli v aute.

Uzbecká nám trvala 1, 5 hod., trošku zase bolo papierovania, ale colníci boli veľmi zábavní, lebo okrem Turkov a Iránčanov tam nikto iní nechodí. Turkménci totiž nedostanú do Uzbekistanu víza. A tiež naše veľké plus je naša mapa trasy na prednej kapote Peja. Vždy s tým každého zabavíme a nechajú nás ísť. Tu na hranici išli po liekoch a fotkách, videách. Vybrali nám všetky lieky z tašky a prezerali ich, nesmiete mať nič, čo obsahuje kodein. A ešte mi vytiahli notebook, museli sme ho zapnúť a prezerali fotky, hľadali niečo so sexuálnym motívom. No ešte že som tam nič nemala 😄. A to bolo všetko.

Večer sme dorazili do Bukhary, ubytovali sa a konečne internet. Ten chat už naozaj chýbal

Dnes sme strávili deň v Bukhare. Raňajky boli úžasné, už dávno sme sa tak dobre nenajedli.

A miesto, kde boli podávané nás vrátilo späť do stredoveku. Na recepcii nám zamenili 100€ a dostali sme plnú kopu uzbeckých somov až 450 000. Do peňaženky sme to ani nestrčili. A hurá do mesta.

Túlali sme sa starou Bukharou, navštívili čo sa dalo, ale keď už slnko žhavilo ako divé a bolo 50 C, nevydrżali sme a skončili sme v našej klimatizovanej izbe hotela.

Večer sme oddýchnutí vyrazili do ulíc. Najedli sme sa v miestnej reštaurácii pri živej uzbeckej hudbe. Bol to fajn zážitok. A čakal nás ďaľší. Uzbecký hammam.

 Vošli sme dnu, veľká miestnosť, veľký stôl a 5 chlapov, hammákov. Dostali sme plachty, prezliekli sme sa a rozdelili nás.
Išli sme každí do inej kamennej miestnosti, kde bolo strašné teplo. Bola to ako sauna, ale nebola. Neviem, ako tam urobili to teplo.
Po 15 min. nás zavolali, zase každého inam, namydlili nás a robili nám peeling celého tela rukavicou, celkom drsnou. Ja som bola už vtedy červená ako paradajka. Šok som zažila, keď mi nečakane vylial celý lavór vody na hlavu. Neznášam totiž vodu v očiach. (škodoradostný Boti mi potom povedal, že keď to vyliali jemu, presne sa tešil na to, že to vylejú aj mne a túžil to vidieť, čo sa našťastie nestalo.
Skoro som ho zabila, keď mi vylial druhý. Potom sme si ľahli na zem a začala masáž. Najskôr to bola ako klasická masáž, až keď začal s naťahovačkami, v protismere, no počula som riadne výkriky od vedľa.
Mne to nerobilo problém, lebo som ohybná 😊 Po masáži prišla zázvorová pasta na celé telo. No viete ako štípe zázvor, keď si ho dáte trošku do čaju. Po pár minútach sme celí horeli, ako keby vás upaľovali za živa. Keď to z nás zmývali už mi vôbec nevadili tie lavóre studenej vody.
Bola to nová skúsenosť.