- Mongol Rally 2015 – Prípravy
- Mongol Rally 2015 – štart
- Mongol Rally 2015 – Rumunsko – Bulharsko
- Mongol Rally 2015 – Turecko
- Mongol Rally 2015 – Gruzínsko
- Mongol Rally 2016 – Tbilisi – Baku
- Mongol Rally 2015 – Azerbajdžan
- Mongol Rally 2015 – Trajekt Baku – Turkmenbashi
- Mongol Rally 2015 – Turkménsko 1. deň
- Mongol Rally 2015 – Ashgabat, Gate to Hell, Mary
- Mongol Rally 2015 – Uzbekistan, Bukhara
- Mongol Rally 2015 – Bukhara, Samarkand
- Mongol Rally 2015 – Dushanbe – Khorog, Pamír highway 1. časť
- Mongol Rally 2015 – Murghab, Pamir highway 2. časť
- Mongol Rally 2015 – Zničené autá
10.- 11. deň Trajekt Baku – Turkmenbashi
Dnes bol náročný deň. Čakali sme celý deň na trajekt. Funguje to tu zaujimavo. Hľadali sme v prístave miesto kde by sme si mohli kúpiť lístky na trajekt a informovať sa. Bohužiaľ nič také neexistuje. Dostali sme číslo na agenta, ktorého sme mali kontaktovať, že nám všetko vybaví. Tak sa aj stalo. O 17 hod. nám oznámil, že máme volať ďalší deň, že trajekt nie je naplnený, vraj čakajú ešte vlak ktorý neprišiel, jednalo sa totiž o vlakový trajekt, čo sme neskôr zistili.
Tak sme sa ešte túlali po meste s tým, že večer tu prespíme. Za 2 hod. nato nám prišla sms, či chceme isť a že sa máme dostaviť do prístavu vybaviť papiere. Tam sme stretli 2 tímy Mongol rally z Nového Zélandu. Boli sme aj radi, že teda pocestujeme spolu.
Bolo 20 hod. keď sme odchádzali z prístavu a museli sme cestovať 60 km do ďalšieho prístavu, kde už bol trajekt.
Ponáhľali sme sa, lebo nám povedali, že trajekt večer vypláva, ale presnú hodinu nám nikto nepovedal. Asi za hodinu sme dorazili do prístavu, aj to sme ho našli len tak náhodou, že sme videli trajekt z diaľky. Boli sme teda celý happy, že sme konečne tam. Zobrali nás colníci do parády, kontrola, batožina, auto, papiere. Po hodine nás pustili; že ,,let’s go“ na trajekt Qarabag. Až vtedy sme zistili, že ideme na trajekt len my, ďalšie 2 tímy totiž cestovali do Kazachstanu.
Odstavili sme auto pred trajektom a zase sme museli čakať, kým vraj nepríde vlak. Krátko po polnoci sa vlak objavil, nalodil a o 1 hod. ráno trajekt vyplával.
No a čo na trajekte? Žiadni cestujúci, žiadne autá, len my dvaja, vlak, 24 námorníkov a 1 kuchárka. No, nebolo mi všetko jedno, rozmýšľala som nad všeličím.
Tie chlapské pohľady, keď vidia ženu. Keď sme už boli dnu, 1.officer nám hneď ponúkol zamestnaneckú kajutu mladého námorníka za 30 $.
Nechápali sme prečo, máme platiť, keď už máme zaplatené. Až keď sme vošli na chodbu, kde bolo asi 50 C, v kajutách bolo ešte viac a ukázal nám kajutu, v ktorej bol ventilátor, sprcha, WC tak sme ani neváhali.
A veru sme urobili dobre.
Je 23:52 a my sme stále na trajekte. Z 10 hod. cesty sa stala 23 hod. cesta a ešte stále sme nedoplávali. Ak všetko dobre dopadne tak by sme mali byť ráno o 6 hod. v Turkmenistane – Turkmenbashi. Ak smile emoticon lebo tu nikto nikdy nevie.
A viete prečo ideme tak pomaly? No oficiálne je pokazený 1 motor, ale pravda je úplne iná- šetríme vraj. Tak ideme na polovičný výkon. Ďalšie šetriace nariadenie je, aby bola vypnutá klima, ktorá tu všade je. A ešte posledné šetriace nariadenie je, aby sme prišli do prístavu až ráno, aby nemuseli platiť prístavné poplatky. No tak sa veci majú. Dnes pri vodke sme sa všetko dozvedeli grin emoticon
Ešte, že sme včera dostali tu kajutu s ventilátorom, inak by sme museli spať von. Nepredstaviteľné teplo bolo v noci v kajute, ale aspoň sa hýbal vzduch.
Inak Azerbajdžanci sú veľmi priateľskí, milí a spoločenski ľudia, zabávali sme sa s nimi celý deň. Umývali nám auto, uvarilii nám obed, sprchovali nás na palube požiarnou hadicou, pili s nami, alebo teda my s nimi, pokiaľ sme my vypili 1 stakán, oni 2. A celý deň sme počúvali o Arméncoch a problémoch, ktoré sú medzi nimi o územie Karabah.
Salam alejkum.
