Mongol Rally 2015 – Dushanbe – Khorog, Pamír highway 1. časť

Tadžsikistan

Len sme sa presunuli o 500 m ďalej na tadžikistanskú hranicu. Tam sme vybavovali papiere, keď im padol počítačový systém. Nechali nás tam čakať ďalšie 2 hodiny. Rozložili sme si kempové stoličky a vegetili. Nikto iný okrem nás a 1. anglického tímu tam nebol. Ale tu boli aspoň taký milí, že nám dali pokoj a po oprave nás pustili ďalej.

Konečne vysnívaný Tadžikistan. Wauuu, cesty jedna radosť, bankové automaty, ktoré sme videli naposledy v Gruzínsku, možnosť platby kartou, ktorú sme použili naposledy v Turecku, tečúca voda, splachovacie záchody, kaviarne, kde robili espresso, reštaurácie európskeho štýlu, benzínové pumpy, benzín 95. Také maličkosti, nad ktorými doma nikto nepremýšľa, ale Ázia je predsa iná.

Večer sme sa ubytovali do apartmánu, ktorý sme zohnali cez booking.com a sherovali sme ho s chalanmi z Anglicka.

Ešte sme sa boli poriadne najesť pred veľkou cestou na Pamir. Na obhliadku mesta sme nemali ani náladu. Posledná noc v modernom svete.

Pamír Highway – 1. deň

Vyrážame do Pamiru. Máme pred sebou 1 250 km. Naša cesta sa odkloňuje od harmonogramu. Z 3 dní bude asi 7 dní, ak pôjde všetko hladko. Budeme sa snažiť ostať v spojení aspoň cez správy. Jedna z najlepších častí práve prichádza.

Peja čaká poriadna drina, bude sa musieť vyškriabať takto naložený za pár dní do výšok 4 300 m.

Po hodine cesty začíname postupne stúpať. Ráz krajiny sa mení a s nim aj kvalita ciest. To čo som písala včera už dnes nie je pravda. Jazdíme po cestách postavených ešte za čias ZSSR pre vojakov, no teraz sú to už zničené asfaltovo- prašné cesty.

Vidiek Tadžikistanu je podstatne iný ako mestá. Ľudia sú tu veľmi chudobní, ale zato šťastní. Myslím, že u nás sa zbytočne trápime zhromažďovaním nepotrebných vecí a zabúdame na dôležitejšie veci. Každí vás tu chce pohostiť a rozprávať sa s Vami. Pre nich sme ako bohovia, ktorých si musia uctiť.

Občas sme sa dostali do zúžení cesty, často tu padajú kamene a úsek je neprejazdný alebo dočasne zmenený. Aj my sme museli obchádzať jeden úsek, ktorý bol uzatvorený. Cesta bola veľmi pomalá, 340 km nám trvalo 12 hodín.

Príroda je tu neskutočná a tie pohoria, čo sa nad nami týčili pôsobili mohutne. Každý pohľad bol iný, na každej strane to hralo inými farbami. Kochali sme sa s nadšením, takéto niečo sme doteraz nevideli.

Naša dnešná cesta išla po hranici s Afganistanom. Oddeľovala nás len rieka. Fotili sme ako diví, však kedy sa dostaneme ešte takto blízko. Bol to zvláštny pocit, pozerať sa na ľudí na druhej strane rieky a vedieť, že sú to Afgánci. A pritom by som sa tak rada s nimi tiež porozprávala.

Nestihli sme doraziť, kam sme mali naplánované, tak spíme v jednej dedine v dome. Volá sa to homestay, dostali sme 2 izby pre 8 osôb, kde je na zemi koberec a tam sa spí so svojimi spacákmi. Chceli 15$ na osobu, v cene raňajky a večera. Ale ukecali sme ich na 10 $, bez večere, lebo ktovie čo by to bolo. A mali tu dokonca wifi smile emoticon Chvíľu sme ešte pokecali a unavení išli spať po namáhavom dni.

2. deň – Pamír

Je 9 hod. ráno, slnko už začína páliť a my vyrážame. Od tejto dediny Kalaikhum začína Pamir hway, na mape je značená červenou farbou, ale nie je to diaľnica smile emoticon Žiadny rozdiel medzi včerajšou žltou a dnešnou červenou. Stále ideme popri rieke, ktorá nás oddeľuje od Afganistanu. Prechádzame kaňónmi, rôznymi zúženiami, sme obklopení mohutnými pohoriami, cez cestu pretekajú prúdy vody, ktoré pritekajú zo skál.

Pri jednom takom vodopáde sme sa zastavili a máčali sa vo vode, ktorá bola poriadne ľadová. Zrazu z druhej strany brehu rieky na nás niečo kričali 👳👳👳👳 Afgánci, ktorí tam stáli na skale. Nechápali sme čo chcú, keď začali hádzať kamene do vody, boli viac agresívnejší a stále nám ukazovali, aby sme odišli, pochopili sme, že asi pozdraviť sa nám nechcú. Báli sme sa, či nemajú pri sebe zbrane, tak sme radšej sadli do áut. V okamihu, keď sme sa pohli, zazneli odtiaľ hlasitè výbuchy 💥💥💥💥💥💥💥 až nám autá otriasalo.

Nevedeli sme, čo sa deje, či strieľajú po nás, alebo či sa odstrelili. Až keď sme sa otočili, videli sme dym po výbuchu. Teraz sme pochopili čo chceli. Odstreľovali skaly dynamitom a upozorňovali nás, aby sme odišli, lebo sme stáli pod skalami, ktoré sa otrasom mohli uvoľniť a zavaliť nás. Začíname si uvedomovať nebezpečenstvá tejto cesty.

Cesta ubiehala veľmi pomaly, 20 km/hod. to bola tak naša dnešná rýchlosť, prechádzali sme okolo malých usadlostí, občas dedinky, ľudia sú tu veľmi chudobní, ale s úsmevom na tvári nám vykyvujú. Prežívame tu s ľudmi ich pocity, smútok na pohrebe alebo radosť na svadbe.

Pejo sa drží veľmi statočne, zatiaľ mu ešte nič neodpadlo a všetko funguje. Do kopca mu trochu pomáhame aby vládal a vypíname klímu. Jazdíme s otvorenými oknami, takže prach máme všade. Ale nevadí nám, hlavne že nemusíme tlačiť.

Večer sme dorazili do nášho cieľa mesta Khorogh, ktoré je vo výške 2 100 m, prešli sme 230 km za 10 hod. 🐌 a nakoniec sme skončili na tadžikistanskej diskotéke 👍

VIDEA

Statistiky

1 deň

Total distance: 344.15 km (213.8 mi)
Total time: 12:28:40
Moving time: 10:14:18
Average speed: 27.58 km/h (17.1 mi/h)
Average moving speed: 33.61 km/h (20.9 mi/h)
Max speed: 101.20 km/h (62.9 mi/h)
Average pace: 2:11 min/km (3:30 min/mi)
Average moving pace: 1:47 min/km (2:52 min/mi)
Fastest pace: 0:36 min/km (0:57 min/mi)
Max elevation: 1944 m (6377 ft)
Min elevation: 413 m (1356 ft)
Elevation gain: 5274 m (17303 ft)
Max grade: 33 %
Min grade: -21 %
Recorded: 8/7/2015 05:15

2. deň

Total distance: 236.84 km (147.2 mi)
Total time: 10:03:31
Moving time: 9:06:27
Average speed: 23.55 km/h (14.6 mi/h)
Average moving speed: 26.00 km/h (16.2 mi/h)
Max speed: 85.07 km/h (52.9 mi/h)
Average pace: 2:33 min/km (4:06 min/mi)
Average moving pace: 2:18 min/km (3:43 min/mi)
Fastest pace: 0:42 min/km (1:08 min/mi)
Max elevation: 2110 m (6924 ft)
Min elevation: 1207 m (3960 ft)
Elevation gain: 3647 m (11966 ft)
Max grade: 57 %
Min grade: -34 %
Recorded: 8/8/2015 06:29

• autá
• Khorog
• Pamir highway
• Peugeot
• Tadžikistan