Mongol Rally 2015 – Turkménsko 1. deň

12. deň Hranica do Turkmenistanu – Ako jediné auto, ktoré prišlo na hranicu, sme zamestnali na 5 hodín viac ako 15 ľudi.

Kapitán dodržal slovo a ráno o 6, 30 hod. sme doplávali do Turkmenbashi po 30 hodinách. No ani vo sne by ma nenapadlo, že na lodi strávime 2 noci. Ale bolo dobre, ďakujeme celej posádke, že sa o nás dobre postarali. Salam alekum.
Tak tomuto sa hovorí byrokracia. Boli sme pripravení na ťažký a dlhý prechod hranicou a áno, zažili sme ho.
Ako jediné auto, ktoré prišlo na hranicu, sme zamestnali na 5 hodín viac ako 15 ľudi. Asi si neviete predstaviť čo toľko ľudí s nami robilo. Takže predstavte si 12 okienok, viac ako 25 pečiatok, plno papierov a rôzne nezmyselné poplatky.
Asi pred 2 mesiacmi som dávala na FB hádanku nezmyselný nákres s 11 okienkami, návod ako vybaviť papiere cez hranicu do Turkmenistanu. Takto presne to vyzeralo aj tu, ale bolo tu ešte o 1 okienko viac. No bola to celkom zábava.
Ak máte čas, čítajte ďalej 🙂

1.okienko – pozreli naše pasy a zapísali niečo do knihy. Dali nám papiere koľko máme platiť a poslali nás do okienka 2.
2.okienko – zaplatili sme 12$ za osobu, ani nevieme za čo, dali nám papiere o úhrade a poslali nás späť do okienka 1.
1.okienko – zobrali od nás papiere o úhrade a dali nám pečiatku do pasu. Poslali nás do okienka 3.
3.okienko – zobrali od nás pasy a ručne prepisovali osobné údaje do knihy. Dali nám colné vyhlásenia vypísať, ale nakoľko to mali len v ich jazyku, vypisoval ich colník a presunul naše papiere do okienka 4.
4.okienko – prefotili Botiho pas a papiere od auta a zase niečo písali do knihy. Dali nám výstupny papier, samozrejme opečiatkovaný asi 3x a poslali nás do okienka 5.
5.okienko – zobrali od nás všetky papiere, ešte 2x všetko opečiatkovali a dali nám výstupné papiere. A poslali nás do okienka 6.
6.okienko – len opečiatkoval ešte 2x výstupný papier, ktorý mal už 5 pečiatok a poslal nás do okienka 7.
7.okienko – bolo zatvorené. A čo už bolo veľa, keď nám vedľa povedali, aby sme zavolali na číslo, ktoré tam bolo uvedené, aby prišiel do práce. No urobili to potom za nás. Asi po polhodine prišiel chlapík, a spísal s nami poistenie a papier na daň za benzín. Vypočítal nám platiť 147 $ a poslal nás do okienka 8.
8.okienko – bol veterinár, to som nepochopila, ale chcel len opečiatkovať, tak to bolo rýchle. Ten nás poslal vedľa do okienka 9.
9.okienko – karanténa, to som tiež nepochopila kvôli čomu, ale zase chcel len pečiatkovať. A poslal nás do okienka 10.
10.okienko – pozrel všetky papiere a zapísal niečo do knihy. Poslal nás ďalej okienko 11.
11.okienko – zase zobral všetky naše papiere a písal do knihy a vystavil nám nejakú kvitanciu. Poslal nás do posledného okienka 12.
12.okienko – ženská nám vystavila papiere, aby sme zaplatili za most 20$ a poslala nás do okienka 2.
2.okienko – zaplatili sme všetky poplatky, čo bolo 170$. A poslala nás do okienka 12.
12.okienko – zobrala od nás kvitanciu a povedala ,,eto vsjo“.

A to som ešte nepísala, že v každom okienku sa pýtali stále to isté. Odkiaľ ste, kam idete, ktorú hranicu budete prekračovať, aké máte auto. Náš Pežotík sa od dnes volá Pejo, tak ho zapísali na hranici a veľmi sa nám to zapáčilo.

A posledný bonbónik bol ten, že sme ešte nemali skontrolované auto, čakali sme vyše 30 min. vonku pri aute, až som to nevydržala a išla zavolať colníka, ktorý ani nevedel, že sme tam. Mali už totiž siestu. Ale vyšiel nakoniec von, ani sa do auta nepozrel, a to sme všetko schovávali, opečiatkoval zase 1 papier a nechal nás isť. Pokiaľ sme sa dostali na diaľnicu, prešli sme ešte 2 kontrolami.

A to je všetko. Bolo toho dosť, však?
Tak sa prosím nesťažujme na našu byrokraciu. Zlaté naše Slovensko.

Po absolvovaní prechodu hranice, sme cestovali do hlavného mesta Turkmenistanu – Ashgabatu, vzdialeného 590 km.

Diaľnice boli vo výstavbe, raz idete v protismere, potom zase vpravo, ako sa komu chce, ale boli to zatiaľ najlepšie a najrýchlejšie cesty, ktoré sme teraz išli. Približne každých 50 km je na diaľnici rampa, kde je stopka a môžu vás zastaviť policajti, nám sa to vďaka bohu nestalo. Ozaj pre nás neuveriteľná vec, ale benzín tu stojí 0,26€/l., tankovali sme 30 l za 7,70€ sa cestuje.

V Turkmenistane platí zákon, že nesmiete mať špinavé auto, tak sme dali nášho Peja  umyť. So šéfom umyvárky sme si super pokecali, aj sme sa dozvedeli, prečo sú na cestách samé Toyoty. Vraj sú to najspoľahlivejšie autá a vozia ich z Dubaja, kde sa dajú lacno kúpiť. Bol taký milý, že sme ho obdarovali krabičkou Marlboro a fľaštičkou slivky a my sme odchádzali s turkménskou 10 kg žltou dyňou.

Momentálne sme bez spojenia so svetom už 2 dni. Internet tu nikde nefunguje, dokonca ani v hoteloch. Vraj v meste sú 2 internetové kaviarne, to je všetko, no skúsime ich zajtra nájsť. Turkmenský diktátor drží ľud pod kontrolou pred okolitým svetom. Oni nechcú ani turistov, sú tak bohatá krajina, že si vystačia sami.
Je tu poriadok, žiadna kriminalita, žiadne drogy. Platí zákon, zákaz fajčiť na ulici, alebo zákaz telefonovania za volantom, no to platí aj u nás.

A Ashgabat? To je biely raj v Azii. Biele budovy v tureckom štýle, ale nie jedna, ani dve, celé ulice, celé časti mesta. Ešte som takéto mesto nikdy nevidela. Však presvedčte sa sami..

• Ashgabat
• Mongol Rally
• Peugeot
• Turkmenbashi
• Turkménsko